Na ponuku stretu reagujú Žilinčania váhavo , keď tak sa ozvú vdeň
zápau. V deň zápasu nám volá polák z goralu, kde dohadujeme
podmienky a to stret bandy na bandu a bez zbraní. Na zápas vyrážame
busom v počte 51 bojovníkov.Neplánované problémy s autobusom nás
však zdržia natoľko, že do Žiliny dorážame až v čase keď je
akurát prestávka po 1.polčase. Žilinčania nás telefonicky
navigujú na nejakú pumpu vedľa štadióna , kde máme vystúpiť. Po
vystúpení z busu zbadáme v priľahlom parku skupinu približne 30
žilinčanov, na ktorých ihneď nabiehame. Žilinčania na nás však
začnú hádzať kamene , čím porušjú dohodu bez zbraní! Po
vhodení spŕšky kameňov sa dávajú zbabelo na útek... My sme im
však už v pätách a tých čo sme dobehli sme nemilosrdne zlynčovali.
To už však pribieha polícia aj s kukláčmi, ktorí nás natlačili
späť do busu a vedú nás na policajnú stanic. Tam nás všetkých
spisujú a fotia. Asi o 21. hodine nás púšťajú domov,sme
odprevádzaní až za žilinský kraj. neskôr sa žilinčania
telefonicky ospravedlnujú za kamene, čo sa snažia vysvetliť strachom
ich "mladších" kolegov.